Giovanni Falcone

Pred rokom pridal jeden z najlepších slovenských spisovateľov (pre mňa úplne najlepší) Dominik Dán status na sociálnej sieti, kde vysvetľoval svoj nedobrovoľný odchod z policajného zboru po viac ako 35tich rokoch.

https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=10157500196153388&id=43323193387

Prešiel rok a…

Prešiel rok a čas vyniesol pravdu napovrch. Obvykle to trvá aj oveľa dlhšie, ale vláda, ktorá sprostým spôsobom „odstránila“ policajta, ktorý venoval svojej práci 35 rokov (a 280 dní), robila po celý rok tieto svinstvá na dennej báze, takže v ich prípade čas pristúpil ku skrátenému konaniu. Dominik Dán, teda Richard Krauz, teda skvelý spisovateľ – je stále Dominik Dán, Richard Krauz a skvelý spisovateľ, ktorý sa ráno môže pozrieť do zrkadla s čistou dušou (nie po preflámovanej noci, neodporúčam) a stále píše neskutočne napínavé a zábavné romány. Nie, tento pán sa tak ako nám sľúbil – nezmenil. Ale je tu ešte ten druhý. Ten policajný prezident, ten prvý „odborník“. Bolo by mi dlho na zvracanie, keby som tu mal písať všetky svinstvá, ktoré sa za ten rok na Slovensku udiali v niektorých častiach polície. Ďalej svinstvo pokračovalo a pokračuje prokuratúrou, súdmi, atď… Spomiem iba jednu smutnú udalosť – smrť Milana Lučanského. Prešiel rok a policajný prezident bol obvinený z brutálnych svinstiev a do väzby nešiel iba preto, že s funkciou praštil (aj tak by do väzby asi nešiel, vieme prečo). V žiadnom prípade ale toto nie je kritika tých tisícok správnych policajtov, ktorí ostali verní svojej práci a poslaniu. Rok je relatívna doba, ale ukázala doslova prstom na rovného a toho, čo bol ohnutý od začiatku. Ďakujeme Richard, že ste ostali rovný.

• Páči sa mi to